Moľa

Moľa šatová je 4-9 mm dlhý, s rozpätím krídel 12-16 mm veľký motýľ. Farba krídiel je žltkastá, pričom zadné krídla sú sivo-žlté. Predné krídla, telo i nohy sú svetlo-okrové až žlté, lesklé a sú bez škvŕn. Samčekovia sú o niečo menší a svetlejší ako samičky a sú veľmi aktívnymi letcami, samičky sú ťarbavé. Dospelá húsenica je sivobiela asi 10 mm dlhá s tmavohnedou hlavou. Príjmom potravy im presvitá črevo. Bionómia: Moľa šatová jej motýle môžeme pozorovať v rôznom čase počas roka. Sú citlivé na svetlo. Lietajúcimi sú takmer výlučne malí samčekovia, pretože samičkám pred kladením vajíčok prekáža v lietaní ich hmotnosť. Samička kladie vajíčka do vlneného materiálu a to tak, že ich vsunuje do radov za sebou medzi najvrchnejšie vlákna, kde sa vajíčka uchytia. Mladé húseničky hneď po vyliahnutí začínajú s tvorbou pavučinových rúročiek (zámotkové trubičky) a pripevňujú ich k podkladu. Celkový vývoj pri priemerných podmienkach (15 0C) trvá (vajíčko:larva:kukla) 12:190:25=celkom 227 dní ale pri optimálnych podmienkach (30 0C) asi 60 dní. V nevykurovaných skladoch sa vyvíjajú asi 1,5-2 generácie do roka, v dlhodobo vykurovaných (napr. v domácnostiach alebo vo vykurovaných skladoch) sa môžu do roka vyvinúť až 3 generácie. Moľa tapetová dosahuje veľkosť 12-24 mm, báza predných krídiel je tmavá, čiernohnedá a ostatok je belavý. Bionómia: Tento druh má podobnú bionómiu ako predchádzajúci druh. Moľa kožušinová má predné krídla žlto-šedé, lesklé s niekoľkými tmavými škvrnami (obyčajne 2-3), zadné krídla sú svetlo šedé, hlavu má žltkastú a dosahuje veľkosť 11-17 mm. Bionómia: Na rozdiel od mole šatovej, pavučinovú rúrku húsenička v priebehu žeru nosí so sebou až do zahájenia kuklenia. Inak je bionómia podobná akú má moľa šatová.

Viac>>