Šváb obyčajný

Šváb je po muche najrozšírenejším hmyzom v domácnostiach a v potravinárskych prevádzkach. Spôsobuje veľké škody na hotových potravinách. Môže požierať aj papier. Svojou prítomnosťou zpôsobuje skrat elektrického prúdu alebo poškodenie počítačových systémov. Prenáša choroboplodné zárodky na povrchu tela, vylučovanými výkalmi ako aj kontaminuje potraviny plesňami. Vyhľadáva teplé a vlhké miesta. Má nočnú aktivu. Pohybuje sa prevažne po zemi, nelezie po hladkých stenách. Samček je hnedočierny, má krátke krídla. Samička je skoro čierna, má zakrpatené krídla. Šváb obyčajný patrí medzi epidemiologicky hmyz.

Veľkosť 20 – 27 mm. Farbu má hnedočiernu lesklú. Samica má redukované krídla siahajúce do dvoch tretín bruška, nelieta. Na konci bruška vyrastajú dlhé 12-14 článkové výrastky (cerkusy). Sú na nich orgány citlivé na otrasy pôdy. Vyhľadáva tmavé a vlhké miesta, chladnejšie ako Rus domový, napr. pivnice, sklady, šachty aj kanalizácie. Tento druh hmyzu sa vyskytuje len v budovách. Po kolmých hladkých stenách nelezie. Pohybuje sa pozdĺž stien. Keď sa presúva do nových neosídlených priestorov, najčastejšie využíva cestičky popri vykurovacom potrubí, kde sa aj najradšej zdržuje. Je to živočích veľmi citlivý na svetlo, preto sa cez deň ukrýva a aktívny je až v noci. Podobne ako rus domový, aj šváb je všežravec. Šváby sa rozmnožujú počas celého roka. Okolo oplodnených vajíčok sa samičke vytvorí puzdro(ootéka), ktoré odloží na vhodné miesto a tým sa jej starostlivosť o potomstvo končí. Vývoj nedokonalou premenou.